V tomto blogovom príspevku preskúmame, či nám neustála stimulácia informačného veku neprichádza o čas na reflexiu.
Fráza, že moderná spoločnosť je na pokraji premeny na informačnú spoločnosť, je už zastaraná. Už teraz žijeme v informačnej spoločnosti, kde internet a siete spájajú svet a médiá prenikajú do nášho každodenného života. Tento technologický pokrok obohatil naše životy a spríjemnil ich, ale skrývajú sa za ním dôležité hodnoty, ktoré nám chýbajú.
Prvý deň vyučovania som si v metre do školy pozrel DMB na telefóne. Počas cesty do prednáškovej sály som počúval hudbu na iPode a počas vyučovania som si vybral notebook, aby som si prečítal a komentoval rôzne články na Naveri a Netflixe. Po obede som si vybral mobil a posielal si správy s ostatnými, aby som na chvíľu unikol realite. Po vyučovaní som prišiel domov, vzal ovládač, prepínal kanály a pozeral televíziu. Vďaka technológiám žijeme pohodlný život, ktorý bol kedysi nepredstaviteľný. Môžeme ľahko získať informácie, ktoré chceme, kedykoľvek a kdekoľvek chceme, a moderné technológie nám poskytujú širokú škálu pôžitkov.
Aj keď je pravda, že moderné technológie obohatili naše životy, stratili sme na oplátku čas myslieť samostatne? Máme čoraz menej času premýšľať o spoločnosti okolo nás, čoraz menej času na zamyslenie sa nad spôsobom, akým žijeme. Nikdy sa nenudíme. V metre, na ulici alebo dokonca doma sme neustále pripojení k technológiám, a to nenecháva priestor na naše vlastné myšlienky.
Najstrašnejšou pliagou moderného života sú chvíle samoty. Keď sme sami so sebou, bez vonkajších podnetov, sme nútení konfrontovať sa s vlastnými myšlienkami. Keďže sme si však zvykli na informačnú spoločnosť, chceme sa tomuto okamihu samoty vyhnúť. Nastáva prázdnota a úzkosť a siahame po smartfónoch alebo zapíname televízor, aby sme sa jej vyhli. Toto vyhýbanie sa samote nakoniec vedie k strate nezávislého myslenia a väčšej závislosti od vonkajších informácií.
Aký je problém s menším časom na premýšľanie? Mohlo by to byť príčinou mnohých problémov našej spoločnosti. Rád by som to ilustroval na jednej anekdote. Na hodine operačných systémov mi profesor Hong rozprával príbeh o študentovi, ktorého učil a ktorý vyriešil zložitý problém s polovodičovým inžinierstvom, ktorý nedokázala vyriešiť ani spoločnosť Samsung Electronics. Stojí za zmienku, že napísanie diplomovej práce mu trvalo oveľa dlhšie ako vyriešenie problému. To ukazuje, že naša generácia je dobrá v riešení lokálnych problémov, ale chýba nám schopnosť vidieť celkový obraz a organizovať ich.
Tento problém súvisí s tým, že uprostred mediálneho a informačného zahltenia čoraz viac strácame čas na reflexiu. Neustále konzumujeme nové informácie, ale nemáme čas premýšľať o tom, či nám prinášajú skutočný zmysel. Médiá vytvárajú predstavenia a fantázie a my v nich strácame svoju identitu a stávame sa len konzumentmi informácií.
Keď Wilhelm von Humboldt založil svoju univerzitu v Nemecku, urobil zo „samoty“ a „slobody“ základný étos tejto disciplíny. Verím, že samota a sloboda sú neoddeliteľne spojené. Keď sa nebojíme samoty, ale skôr v nej konfrontujeme svoje myšlienky, sme skutočne slobodní. Práve v samote vedieme dialóg so svojím existenciálnym ja a rozvíjame si vlastné nezávislé myslenie. Musíte uniknúť z fiktívneho života a znovu získať svoj existenciálny život v reálnom svete. Rovnako ako Neo v Matrixe, keď stál pred voľbou medzi červenou a modrou tabletkou, ani my už nemôžeme žiť svoje životy spoliehajúc sa na modrú tabletku. Je čas čeliť realite a vybrať si červenú tabletku, aby sme našli vnútorné naplnenie.
